foto Ľ. Stacho
|
|
|
|
Foreign articles
|
|
|
|
Filmologické štúdie
|
|
|
|
Recenzie - Fiction
|
|
|
|
Recenzie - Non-fiction
|
|
|
|
Interviews
|
|
|
|
Napísali o mne
|
|
|
Protifašistický odboj
a história
|
|
|
|
Udelenie Zlatej kamery na festivale Artfilm 2001 v Trenčianskych
Tepliciach za celoživotné dielo
Pavel Branko a jeho vnučka Majka Branková
|
V známom kúpeľnom mestečku Trenčianske
Teplice prebiehal v júni 2001 už deviaty ročník festivalu Artfilm, ktorý
prezentuje hrané, dokumentárne aj experimentálne filmy z celého sveta.
Zakladateľom a dušou festivalu je režisér Peter Hledík, ktorému sa z pomerne
skromných začiatkov podarilo vybudovať špecializované podujatie s medzinárodným
zvukom, kam ochotne prichádzajú umelci svetového rangu. Tohto roku to boli
zo zahraničia Jean-Paul Belmondo a Jiří Bartoška, z domácich Milka Vašáryová,
v minulých ročníkoch osobnosti ako Geraldine Chaplinová, Catherine Deneuvová
či Peter Greenaway.
Prejav po prevzatí Zlatej kamery - vľavo predseda vlády M. Dzurinda, uprostred
riaditeľ Artfilmu,
Peter Hledík
|
Tento ročník organizátori rozšírili
o nové podujatie - udieľanie Zlatej kamery za celoživotné dielo a prínos
do slovenskej kinematografie vždy dvom osobnostiam. Prvým laureátom sa
stal sedemdesiatnik Martin Hollý, režisér špičkových českých a slovenských
filmov
Signum laudis
či
Noční jazdci, ale aj medzinárodne vysoko oceňovaného
televízneho prepisu prózy Leonida Andrejeva
Balada o siedmich obesených.
Druhým bol môj otec, osemdesiatnik Pavel Branko, filmový teoretik a kritik,
autor mnohých filmologických štúdií, medziiným kníh
Mikrodramaturgia dokumentarizmu
a
Straty a nálezy 1948 - 1998. Z tohto päťdesiatročia bol však za normalizácie
na čiernej listine.
Laureáti Pavel Branko a Martin Hollý po prevzatí Zlatej kamery
|
Zlatú kameru udieľalo riaditeľstvo
festivalu v rámci slávnostného otvorenia. Lesk mu dodávala účasť ministerského
predsedu Mikuláša Dzurindu, ktorý laureátom ceny odovzdával, spolu s osobným
ocenením v podobe Pamätnej listiny. Aj táto pocta mala na Artfilme svoju
premiéru. Až ďalší večer bolo na programe udieľanie cien a prémií za pôvodnú
tvorbu roka 2000. Táto cena sa volá IGRIC a udieľala sa už v šesťdesiatych
rokoch, ale normalizátori ju ako inštitút proskribovaného protitotalitného
FITESu zrušili a obnovená bola až v 90-tych rokoch. V rámci tohto ceremoniálu
vyhlasuje každoročne Cenu slovenskej filmovej kritiky aj Klub filmových
novinárov, ktorý ju tentoraz takisto pririekol Pavlovi Brankovi, takže
môj otec si metaforickú warholovskú štvrťhodinku slávy mohol v Trenčianskych
Tepliciach vychutnať hneď dvakrát
Upravené v januári 2004
copyright 2000-2010 © Vlado Branko
|
|
