Nedodržaný sľub sa začína a uzaviera v Bánovciach, takže na začiatku aj v závere sa ním mihne postava Jozefa Tisu ako stelesnenia a symbolu vojnovej Slovenskej republiky. Je samozrejme náhoda, že mladý protagonista Martin sa narodil a prežíval detstvo práve v Bánovciach, v kontexte však predsa len nadobúda symbolický, hoci nevyslovený význam. Nadväzuje naň drobná epizódka záveru, keď úradník zvesuje v kancelárii portrét prezidenta Tisu a nahrádza ho Benešovým, predvídavo odloženým na pôjde, kam teraz poputuje zas Tisov portrét aj s komentárom, že sa ešte môže zísť. Psychológia slovenského prezliekača kabátov v kocke.
Pravda, Nedodržaný sľub nie je o prezliekaní kabátov. Je to chronologicky vyrozprávaný dramatický príbeh podivuhodných zvratov a neuveriteľných náhod v živote židovského chlapca, bánovského školáka, ktorému futbalistické nadanie viackrát zachránilo život a ktorý pod tlakom dejín vyrástol z obete udalostí na muža. Muža, ktorý vie, čo chce, a v závere sa vráti do rodných Bánoviec v uniforme bojovníka SNP.
Na jednej strane väzba na jeden ľudský osud dovoľuje sledovať vývin po časovej osi, takže príbeh vychádza z existencie pôvodne intaktnej a živej židovskej obce, ktorú nástup fašizmu postupne rozkladá. To násilné rozbitie organickej komunity sledujeme cez osudy konkrétnej rodiny, ktorá si nevie predstaviť, čo sa tu na ňu v novom režime valí, a keď si to uvedomí, je neskoro, Hlinkova garda a štátne orgány rodine aj všetkým ostatným medzičasom stačili zobrať pôdu spopod nôh a rozložiť živý organizmus do polohy dezintegrovaného, manipulovaného a bezmocného davu, ktorý sa už bez odporu dá nadžgávať do dobytčiakov, o ktorých my dnes vieme, kam smerovali, ale obete to vedieť nemohli. Aj keď niektoré tušili.
Tak sa cez osudy jedného chlapca a jeho rodiny malé dejiny stále prelínajú s veľkými. Od čias legendárneho oscarového filmu Obchod na korze sa toto násilné rozbitie židovskej komunity a jej likvidácia takto plasticky v slovenskej kinematografii neobjavilo, pokiaľ ide o hraný film. (Dejovo obdobný príbeh slovenského režiséra Mateja Mináča Všetci moji blízki sa odohráva v Čechách.) Ibaže Obchod na korze bol sústredená komorná dráma na malej ploche východoslovenského malomesta a s minimom nezabudnuteľne stvárnených postáv, kým Nedodržaný sľub je film-rieka, kde likvidácia tvorí iba prvú kapitolu a kde epický tok neustále prekvapuje novými a prekvapivými prostrediami, do ktorých sa Martin dostáva, novými situáciami a postavami, ktoré vstupujú do jeho života, čo autorov núti meniť polohu aj tonalitu rozprávania.
Pokiaľ ide o „nedodržaný sľub", zložila si ho na otcov podnet celá rozvetvená rodina, že na takto rok sa doma znova všetci zídu. Lenže na takto rok bola rodina už rozprášená a sčasti vyvraždená, takže Martinov osamelý povojnový návrat do rodného domu, obsadeného samozrejme už cudzími, ktorí sa tu cítia vo vlastnom, len pripomína, že niektoré sľuby dejiny nedovolia dodržať. Z početnej rodiny ostala iba kôpka fotografií zabudnutá v starom kufri na pôjde, ktorý noví majitelia domu stále nevypratali...
Konečne teda zasa poctivá protifašistická reflexia obdobia vojnovej Slovenskej republiky optikou menšiny, ktorej sa slovenský štát chcel striasť. Poctivá v tom, ako podrobuje historickú sebareflexiu Slovenska skúške ohňom, jednoznačne dosvedčujúc, že špecifická podoba slovenského klérofašizmu rastie z domácich koreňov a nie pod diktátom nemeckej ríše, ako sa spojenectvo vojnovej SR s mocnosťami Osi pokúšajú obhajovať neoľudáci. Nedodržaný sľub ukazuje ako hnací motor politiky slovenského štátu voči židovskej menšine (a každej opozícii) domáce ľudácke sily, opierajúce sa o pudový, tradičný ľudový antisemitizmus všedného dňa a o chamtivosť, ktorej arizácie poskytli priestor rozvinúť sa.
Zároveň však ukazuje aj diferenciáciu postojov a „ostrovčeky pozitívnej deviácie" humanistického odporu proti tomuto hlavnému prúdu, ktoré zrodili najsilnejšiu scénu filmu, obraz charizmatického katolíckeho kňaza čeliaceho davu, dožadujúcemu sa vydania ukrývaných Židov. Takto sa Martin aj zásluhou futbalového umenia, aj zásluhou odporcov fašizmu, ktorí systém nahlodávajú zvnútra, pretĺka úskaliami antisemitizmu v rozmanitých prostrediach, ako je pracovný tábor či dokonca liečebňa tuberkulózy, kde zažije sexuálnu výchovu, až kým sa mu po vypuknutí SNP nepodarí preniknúť k partizánom.
Táto posledná epizóda sa vyznačuje komplexnosťou pohľadu na odboj, kde sa stretáme aj s bojovým hrdinstvom, aj s excesmi, a samozrejme aj s antisemitizmom v radoch našich i sovietskych partizánov, kde to môže prekvapovať len nezasväteného, lebo čím ďalej na východ, tým je antisemitizmus virulentnejší.
Tak ako Martinove spomienky v knižnej podobe, aj tento príbeh je vyrozprávaný chronologicky, teda po epizódach. Tento princíp zahŕňa množstvo postáv, ktoré na malej ploche nie vždy dostanú priestor rozžiť sa, získať hĺbku a plastiku, takže nejedna ostane v polohe štatistu. Ani herecké stvárnenie sa potom nemá veľmi o čo oprieť, niektoré postavy dokonca prechádzajú do polohy karikatúry, ktorá je realistickému okoliu cudzia. A všeličo zas vyvoláva dojem – toto sme už videli. To všetko je daň koncepcii, ktorá sa príliš drží reálneho príbehu, rozvetveného do bizarných epizód, nie vždy dramaturgicky nevyhnutných, takže ľudsky presvedčivý oblúk, opretý o plasticky podanú ústrednú postavu, nemá vždy dostatočnú hutnosť. Dejovo zrejme zodpovedá faktom, to však v umeleckom tvárnení nestačí.
Bodku, zakotvujúcu príbeh v živote, tvorí pohľadnicová snímka veterána Friedmanna-Petráška na pozadí bratislavskej panorámy. Ani to nie je vynaliezavé, skôr banálne, jednako však ten záver spája časový oblúk ponad desaťročia s dneškom, v ktorom neoľudáci a nacionalisti s elánom umývajú murína a nasadzujú jeho predstaviteľovi mučenícku korunu. Nedodržaný sľub teda cez reálny osud ukazuje, ako roky vojny na Slovensku vyzerali naozaj. Prinajmenšom očami prenasledovaných a odporcov.

Odpor troch bratov Bielskych, bieloruských Židov, ktorých individuálna obranná či záchranná akcia sa akosi sama od seba, neplánovane, rozrástla na založenie a vedenie ilegálneho tábora, kde prežilo vojnu a nemeckú okupáciu 1200 ľudí, by sa bol mohol oprieť o populárny motív rozprávok o troch bratoch. Napodiv sa však na tento pôdorys neodvoláva, nedáva trojici, v letore aj konaní veľmi rozdielnej, takýto nadreálny rozmer, aj keď permanentnému súpereniu dvoch starších venuje veľa priestoru, takže tá mohutná epopeja, plná obetí a strádania, ale so šťastným koncom, sa zrkadlí predovšetkým cez tento konfliktno-súťaživý vzťah bratov, ktorým okupanti zabili rodičov.
Rozvážny, strategicky mysliaci Tuvia v podaní Daniela Craiga má na mysli predovšetkým záchranu ohrozených a organizáciu stále sa rozrastajúceho tábora, odkázaného na zásobovanie aj rekviráciou v okolitých dedinách, čo sedliackej chudobe samozrejme nie je po srsti. (Tento motív evokuje dilemu všetkých partizánskych hnutí, ktorú heroizačne učesané príbehy staršieho razenia odsúvajú do úzadia, kým Odpor realisticky tematizuje aj ju). Vznetlivému Zusovi ide, na rozdiel od Tuviu, predovšetkým o biblické oko za oko, o ozbrojené akcie proti okupantom, lebo v jeho chápaní každý zabitý okupant zvyšuje šancu na záchranu pre ohrozených. Tak sa nakoniec, po drsnej bitke na päste, bratia rozídu a Zus sa so svojimi stúpencami poberie k sovietskym partizánom, čím film otvára ďalšiu málo frekventovanú, tu však plasticky zobrazenú tému – antisemitizmus, ktorý bujnie rovnako medzi bieloruskými či poľskými sedliakmi ako medzi sovietskymi partizánmi, nie je o nič menší než antisemitizmus nemeckých okupantov, ibaže v záujme spojenectva sa ho sovietsky veliteľ usiluje tlmiť a uhládzať konflikty. Aj táto dejová vrstva je režijne, autorsky i herecky presne vypracovaná a priebehom udalostí polemizuje s rozšíreným predsudkom, že Židia proti okupantom dosť nebojovali so zbraňou v ruke.
Ťažisko samozrejme ostáva na dianí v tábore, kam prúdia stále ďalší utečenci a treba sa o nich postarať, zapojiť ich. V tom zmysle ide o klasický príbeh prežitia skupiny v krajnom ohrození a s trvalým nedostatkom zdrojov. Toto ohrozenie sa takmer do konca, keď tábor rozbombarduje nemecký nálet, pociťuje skôr ako permanentná, zväčša však neviditeľná hrozba. Len občas na tábor zaútočia nemecké jednotky a rozpúta sa boj, len občas židovskí partizáni prepadnú nemecký konvoj – a aj tu ide hlavne o to, získať od nepriateľa čo najviac zbraní, ktoré táboru tak chýbajú. Osada, stále ohrozovaná hladom, napriek tomu získava pod Tuviovým vedením pevné obrysy, vybuduje si nielen zemľanky, ale aj kuchyňu, pekáreň, školu, lazaret, modlitebňu. Slovom, funkčné spoločenstvo.
Tretí motív je vzťahový – do tábora sa hrnú aj ľudia nevládni a na tvrdé podmienky nezvyknutí. Prikvitne študent, ktorý sa k ťažkej práci nevie postaviť, alebo starý rabín, ktorému telo už neslúži... A samozrejme sú v tábore ženy. Niektoré aj mladé a krásne, ktorých prítomnosť sa premietne do rôznych foriem „lesných manželstiev", čo dáva autorovi príležitosť rozvinúť melodramatické dejové motívy.
Z takých línií je spradený rozvetvený epos zápasu a utrpenia, odvahy aj depresií vedúcich k vzburám, ale aj k pudovej surovosti, ako je ubitie nemeckého zajatca. Epos, ktorý v závere ústi do impozantne režírovaného exodu z dovtedajšieho „bezpečia" tábora cez močiare a trasoviská, pod paľbou nemeckých jednotiek, na nové, neznáme terény, kde bude treba začínať všetko, čo ilegálny život v lese potrebuje, budovať odznova. Nevyhnutne to evokuje mojžišovský mýtus o vyvedení Izraela z otroctva cez more a s nepriateľom v pätách. No táto nová fáza leží už za obzorom filmu, koncipovaného výrazne divácky, s odľahčovacími humornými prvkami a s náležitým podielom dobrodružnej zložky s bojmi, zrážkami a prepadmi vrátane konečného ničivého útoku nemeckého letectva a armády, ktorému sa napriek všetkému podarí uniknúť.
Dramatický otvorený záver ústi do vecných informácií, že za dobu okupácie pod vedením bratov Bielskych si v lesnom tábore zachránilo život asi 1200 utečencov, kým o život prišli za celý čas iba asi päťdesiati. A samozrejme údaje, kde ktorý z protagonistov teraz žije či žil a čomu sa venujú. Tak nás záver od hraného eposu vracia k reálnemu zdroju príbehu údajne najväčšej židovskej bojovej skupiny v dejinách európskeho odboja. Vysoká profesionalita realizácie spojená s hollywoodskym prelivom, ktorý zabezpečuje medzinárodný divácky ohlas, dáva špecifickým zvláštnostiam židovskej zložky odboja širokú publicitu a môže zasiahnuť aj také zložky obecenstva, ktoré táto téma primárne nezaujíma. Pričom môže nabúrať aj nejeden zakorenený podprahový predsudok.